O tejto pozoruhodnej démonickej bytosti obývajúcej uralské banské podzemie sa dozvedáme vďaka ruskému zberateľovi folklóru a ľudovej slovesnosti P. P. Bažovovi (1879 -1950). 

obr. 1: Ilustrácia Pani Medeného vrchu zo slovenského prekladu knihy P. P. Bažova. Postava napoly ženy a napoly plaza v sebe skrýva viac významových rovín, než sa zdá. Niektorí v nej vidia odkaz na prvotné udalosti z Rajskej záhrady, kedy pramatku ľudstva Evu, obdaril had (plaz) ovocím zo Stromu Poznania. V biblickej reči sa výraz „poznanie“ vzťahuje i k sexuálnemu spojeniu muža a ženy. Pani Medeného vrchu je z tohto uhla pohľadu zároveň drakom i princeznou, hadom i Evou, zjednotením poznávaného a poznávajúceho v akte poznania. Že toto „poznanie“ plodí zázraky a poklady, ktoré nemožno vyvážiť zlatom, nemožno pochybovať.. 

Pani Medeného vrchu, bola podobne ako iné démonické bytosti v podzemí vládkyňou kovov a nerastov, pri prechode skalou sa táto pred ňou otvárala a zatvárala. Podobne ako väčšina podzemných démonov, i ona bola pomerne hnevlivá: 

Ak ju stretol zlý človek, bolo mu beda. Ale ani dobrému veľa radosti nenarobila... 

Azda najzaujímavejšou vlastnosťou Pani medeného vrchu (pre ktorú sa jej tu venujeme) je jej podoba, v ktorej sa ľuďom zjavovala. Podľa uralských ľudových predstáv bola napoly ženou napoly jaštericou, obrovskou jaštericou s ženskou hlavou. 

Postava Pani medeného vrchu v sebe spája prastaré mytologické témy. Na jednej strane je ženou, čo odkazuje k prastarým predstavám o Zemi ako o Matke, na druhej strane je plazom, paradigmatickým obrazom smrti, príšer, drakov a hadov, ktorí v mýtických predstavách obývali podzemie. V mnohých rozprávkach uniesol ženu - princeznú do podzemia drak (plaz), ktorého musel premôcť statočný princ. 

Jašterica, a najmä salamandra, je starým baníckym a metalurgickým symbolom. Podľa niektorých predstáv žila salamandra v ohni metalurgických pecí týmto ohňom sa živila. 

Jašterice zhrávali svoju úlohu i pri založení mesta Banská Štiavnica. Podľa legendy o založení mesta sa raz pastierovi zjavili dve jašterice. Jedna bola zlatá, druhá strieborná a obe zmizli pod kameňom. Po odvalení kameňa našiel pastier zlatú a striebornú rudu. Na počesť založenia mesta sa dodnes v Banskej Štiavnici koná sprievod „salamander“ sprevádzaný ohnivými pochodňami. 

    Zostavil: Peter Laučík, pre www.stolna.sk 

    Literatúra: 

    Pani medeného vrchu, In Bažov, J. 1960, Malachitová škatuľka, vyd. Mladé letá, Bratislava 1960. 

• Prev
• Next